Kam kráčaš, Pane? A prečo si tak sám?
A prečo, prečo nesieš ten ťažký kríž?
Kam kráčaš, Pane? A prečo si tak sám? A prečo, prečo nesieš ten ťažký kríž?
Ty [D]mlčíš, len [h]pokorne kráčaš vpred a v [e]očiach slzy máš, lebo [A]hriešny je svet. [D]Neistý je Tvoj krok a [h]ťažký je Tvoj dych, a [e]predsa kráčaš ďalej a [A]vlečieš svoj kríž.
Už [D]nevládze ísť, k zemi [G]tlačí ho kríž. Či už [h]vidíš, človek, kam sa [A7]z lásky dá ísť. Pán [D]mlčí, ale [G]jasná je jeho reč, a ty [e]zatváraš si srdce a [A]bežíš rýchlo preč.
(Do refrénu spieva zbor:) Kam kráčaš, Pane? A prečo si tak sám? A prečo nesieš ten svoj ťažký kríž?
Máš skrvavené čelo, telo pokrývajú rany od bičov a my udierame ďalej, nezáleží nám už na ničom. Pribíjame klincom toho, čo k nám s láskou rozprával, napájame octom toho, čo nám cestu ukázal.
Keď pozrieme sa na kríž, na jeho drevo krvavé, nech prinúti nás zastať a skloniť hlavu do dlane. Nech naše slzy túto ľútosť k Tebe zanesú, ja viem, kde Ťa nájdem, musím ísť na Golgotu.